Ako učiť deti zvládať hnev

i.nadané deti bývajú často impulzívne, sú nedočkavé a všetko by chceli mať hneď. Ak sa im to nedostáva, potom sa občas hnevajú. Ovládanie hnevu a učiť ho zvládať deti nie je jednoduché a obsahuje veľa krokov, pretože je potrebné riešiť to, čo vyvolalo emóciu hnevu - to skutočné zranenie.

Kroky ako učiť deti zvládať hnev:

S deťmi si opakujeme tieto vety ohľadom hnevu, čo je najťažšie zvládnuteľná emócia nielen u detí, ale aj dospelých:

1. Premieňaj hnev na slová, nie na údery a urážky. Keď premeníš hnev na slová (Hnevá ma, vadí mi, dotklo sa ma...), vyjadríš napätie, uľaví sa ti, nespôsobuješ reťazec, v ktorom pokračuje ubližovanie (druhý to vráti, lebo sa bráni a nič sa nevyriešilo, napätie na oboch stranách stúpa vďaka tomu, že sa nevyjadrí cez zrozumiteľné slová...).
2. Pozorne si vypočuj druhého, ktorý vyjadruje, čo ho hnevá. Neútoč, on len dáva najavo napätie, ktoré je pre neho neúnosné a potrebuje ho vyjadriť. Neber to osobne, ber to ako informáciu o jeho prežívaní. On nie je nepriateľ, ale cíti nepríjemné pocity, ktoré potrebuje nejako vyjadriť.
3. Neodstrkujme sa navzájom. Všetci potrebujeme cítiť snahu od druhých, že nás prijímajú, chcú pochopiť, a že si nás vždy vypočujú. Vtedy agresia mizne, pretože mizne napätie, ktoré vzniká pri ignorovaní alebo odmietnutí snahy pochopiť pocity a potreby druhého človeka. Ak ignoruješ niekoho alebo si ho nevypočuješ pozorne, ten druhý sa cíti odmietaný, nepochopený, a preto cíti bezmocnosť, ktorá je základom hnevu. Keď už nebude vedieť svojho vnútorného „Hnevka“ ovládať, svoje napätie vyjadruje strkaním, údermi a urážkami. 
4. Silný človek neubližuje, silný človek ovláda svojho "vnútorného Hnevka", ovládne a nepustí z úst ubližujúce slová, ovládne ruku a neudrie, ovládne nohu a nekopne. Silný človek komunikuje, aby ovládol "Hnevka" - napätie.
5. Otvorenosť je odvahou a potrebou byť samým sebou. Pracujem na sebe, aby som dával najavo otvorene svoje pocity, hranice, názory a potreby a rešpektujem druhých, ktorí majú tiež svoje názory, pocity, hranice a potreby. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého. Logika je v tom, že dve vnútorne slobodné bytosti si neubližujú, sú uvoľnené a majú nadhľad. Dve neisté vnútorne neslobodné bytosti, ktoré majú strach byť samými sebou, bojujú o to, aby si druhého pretvorili na svoju predstavu. Obe sú však nešťastné, pretože táto snaha spôsobuje pocity napätia na oboch stranách.

Z vystrašeného a neistého dieťaťa nemôže vyrásť pevný, otvorený, a preto čestný dospelý. Ten môže vyrásť len z dieťaťa, ktoré dokáže prejaviť svoje pocity, potreby, názory, a ktoré je otvorené a rešpektuje druhých.

(zdroj: facebook: Práca s denníkom, doplnené a upravené, i.nd)