Bojíme sa sebavedomých detí

Všetko sa začína v detstve a naša minulosť bola plná manipulovania… bojíme sa sebavedomých detí, ale neuvedomujeme si to, že keď budeme považovať ich otvorenosť v názoroch, pocitoch, potrebách za drzosť, rozmaznanosť, výbušnosť, tak už si dopredu koledujeme o problémy, ktoré v spoločnosti sú… 

Človek, ktorý sa bojí prejaviť pocit, potrebu, názor, je neotvorený a takisto potláča otvorenosť ostatných zhadzovaním ich názorov, pocitov, potrieb, zosmiešňovaním, ignorovaním… chýba nám zlatá stredná cesta v pôsobení na deti a určité rebelantstvo u druhých si spôsobujeme tým, že málo rešpektujeme v začiatkoch jedinečnosť… nerozvíjame komunikáciu, v ktorej je rešpekt voči obom stranám, a potom sa to premieta do boja či už medzi deťmi a dospelými, rodičmi a učiteľmi, alebo medzi dospelými všeobecne…

Autorita vzniká prirodzene a nedá sa vnútiť… rešpektujeme automaticky človeka, ktorý rešpektuje nás, ktorý má nadhľad, vyrovnanosť…  nedokážeme rešpektovať niekoho, kto to chce nasilu… na takéhoto človeka za chrbátom nadávame alebo mu do očí robíme zlomyseľnosti…

Nikoho nezmeníme nasilu, pokiaľ nie je pripravený sa zmeniť, môžeme zmeniť len postoj a komunikáciu… život nám nič neprinesie na podnose, ani kvalitné vzťahy, pokiaľ to nebudeme rozvíjať všetci aj v sebe, nielen tá druhá strana, na ktorú ukazujeme prstom… aj ja sa učím…

zdroj: facebook, autor: Darina Vranová, učiteľka a spisovateľka, facebook:  Práca s denníkom .